Animátori na chate
Všetko začalo 24. augusta, kedy sa menšia skupina animátorov vybrala na tohtoročnú letnú animátorská chatu do Slávnického Podhoria. Chatu začali zmrzlinou v Dubnici a potom sa presunuli na chatu, kde don Bohuš odslúžil svätú omšu. Po nej rozložili oheň a pripravili párky a špekačky na tradičnú opekačku. Nemohli chýbať táborové tance, večerné slovko a príbeh života Matúša Kuba v Kaťáku.
Na druhý deň sa animátori spolu so saleziánmi a sestrami saleziánkami obohatili o Slovo z evanjelia a vybrali sa na „prechádzku do lesa“. Nikto (okrem dona Mareka) netušil. kam sa ide. O deviatej nasadli do áut a vydali sa na cestu na Kysuce. Z „prechádzky do lesa“ sa stala túra po skialpinistickej trase popod lanovku na bobovú dráhu. Po zbesilej jazde na bobovej dráhe, sa odobrali do neďalekej kaplnky. Opäť nemohla chýbať svätá omša. Po omši, všetci šťastní, že majú „prechádzku“ za sebou, sa ich nálada otočila o 180 stupňov. Výstup pokračoval ďalej na Veľkú Raču. Na vrchole sa nálada opäť obrátila. Všetci si užili krásny výhľad a gumové kyslé rybičky. Deň venovaný telu zakončili večerným pozeraním muzikálu A week away, ktorý pobavil nielen animátorov.
Tretí deň sa niesol v téme duša a srdce. Doobeda mohli spomaliť a tráviť čas s Bohom počas duchovnej obnovy. Na veľký papier farbami zvýraznili svoje emócie z leta a nadchádzajúcich udalostí a potom sa po skupinkách vybrali na stanoviská, na ktorých si postupne prešli Eliášovu cestu po púšti k jaskyni, kde k nemu prehovoril Boh z lahodného šumu. Nasledovala svätá omša, obed a voľno, ktoré sa nemohlo zaobísť bez spoločenských hier. Po ňom privítali na chate rodinu Kebískových, ktorí sa s nimi podelili o svoj príbeh lásky. Animátori mali možnosť sa opýtať čo ich zaujímalo ohľadom chodenia, manželstva a vecí okolo toho. Po večeri si porovnali svoje vedomosti v slovných hlavolamoch (ako napríklad Duchu, duchu pomôž mi) a prešli sa na Tlstú horu, kde sa pomodlili k Panne Márii. Mozgové závity si prevetrali aj na saleziánskom kvíze – pri príležitosti storočnice príchodu saleziánov na Slovensko.
V štvrtý a zároveň posledný deň bol priestor pre myseľ. Vymýšľali sa kreatívne aktivity nielen na blížiace sa otvorenie Kaťáku a CVČL, ale aj plány produktívnych aktivít pre súkromnú sféru animátorských životov. Ako na záver každej chaty nechýbala svätá omša, obed – pizza a upratovanie.
Text: Hana Svedková
Foto: sr. Nikaa Mihalčinová, FMA a Terez Babulíková